Buďme silní a pozitívni aj kvôli druhým a nekazme im ich šťastie, ale snažme sa im ho práve pomôcť vytvárať

Lekcia z mnou pripravovanej knihy – Moja biblia šťastia.

Život vie byť občas dosť ťažký. Prídu aj obdobia, ako je v tomto období písania tejto knihy: situácia s koronou, prebieha vojna na Ukrajine, prípadne rôzne osobné alebo rodinné krízy, ktorým sa nedá jednoducho vyhnúť v živote. Čím je človek starší, tým viac prežije, či už príjemných alebo nepríjemných období a tak už vie, že môže počítať aj s ťažším obdobím. Mladý človek veľakrát nie je tak pripravený a tak som sa rozhodol napísať o jednej technike, či spôsobe, ktorý mi veľmi pomohol a často si na to spomeniem, najmä v tejto dobe, o akej som písal vyššie. Odkukal som to vo filme Život je krásny, kde hrá Roberto Benigni. Jedná sa o film z prostredia koncentračného tábora a je to príbeh rodiny, hlavne otca so synom, ktorého otec ukrýva v tábore, aby ho nezbadali. Robí to formou hry, že ak ho nezbadajú, tak získa body a stále majú veľkú šancu, aby to vyhrali. Pozrite si radšej film, ak ste ho nevideli. Je to krásny film, ktorý ma veľmi ovplyvnil. Ja sám som si uvedomil, najmä keď mám deti, aké je dôležité neprenášať na nich starosti tohto života. Ja sám som vyrástol v dobe, kedy ja osobne som necítil žiadny strach, žiadne nebezpečenstvo, nijaké zvlášť problémy. Užil som si svoje detstvo a problémy rodičov, či tohto sveta som nepoznal. Za toto som veľmi vďačný. Preto sa aj ja snažím takéto prostredie deťom vytvoriť. My s manželkou sme vypli aj TV, zrušili sme to a vôbec sme nepozerali pred nimi zlé správy. Snažili sme sa minimálne rozoberať starosti tejto doby a nechceli sme prenášať na nich negatívne emócie, ktoré s tým súviseli. To neznamená, že sme to ignorovali. Týmto som chcel vyjadriť to, že nielen deťom nekazme ich detstvo, ale snažme sa ho nekaziť ani svojmu okoliu, svojim partnerom, kamarátom, rodine a to tým, že ak aj riešime starosti, problémy, tak sa snažme to na nich neprenášať. Nekazme druhým ich šťastie, snažme sa im ho práve pomôcť vytvárať. Sami môžeme prežívať svoje starosti, ale nemusíme tým spôsobovať obavy, či strach aj druhým. Potrebujeme byť silní, aby bol svet krajší.
To neznamená, že sa máme sami zožierať vo svojom vnútri so svojimi problémami a nič nedať vedieť svojmu okoliu , trápiť sa a nakoniec sa utrápiť. Ak my potrebujeme pomoc, tak ju vyhľadajme, ale zbytočne nezaťažujme svoje okolie tak, že im zhoršíme kvalitu života tým, že situáciu budeme dramatizovať, preháňať. Napríklad deti sú také nevinné a veľa rodičov nevedomky na nich prenáša negatívne emócie a neuvedomuje si, že im formuje ich život, ich dni, ich šťastie. Viem, je to ťažké niekedy, ale myslime na to. Napadli ma deti, ktoré musia znášať ťažké rozvody rodičov. Moji rodičia sa rozviedli, keď som bol dospelý, ale moja mladšia sestra bola práve v tom čase malá a je mi ľúto, že to musela zažiť, lebo ja som mal iné detstvo. Chápem, že nie všetko vieme ovplyvniť, ale aspoň my sa snažme prijímať ťažké situácie s pokorou, silou a myslime na to, že vieme našim lepším prístupom ovplyvňovať životy druhých. Ako v tom filme Život je krásny, ktorý má smutný koniec, ale zároveň aj šťastný, sa dá vidieť, že ako vieme svojim prístupom, pohľadom, náladami, či reakciami na rôzne udalosti zmeniť a ovplyvniť životy druhých, aj v ťažkých situáciách. Preto neukazujme svoju nahnevanú či smutnú tvár tým, na ktorých nám záleží, ale snažme sa im ich život zlepšiť, byť im oporou, tým pozitívnym vzorom. A keď občas zlyháme, že aj my prepadneme tomu, že im niečo z toho ukážeme, tak nevadí, sme ľudia, môžeme aj občas aj my ukázať, že sa trápime, že je nám ťažko. Ukážme však, že taký je život a k nemu patria aj starosti života a my si s nimi poradíme. Tak ako netreba mať výčitky, ak sa s niekým pohádame, či už s rodičmi, partnerom, či deťmi, lebo dôležité je ako potom zareagujeme, že sa ospravedlníme, snažíme sa udobriť sa a čo najskôr sa odfučíme :). Aby aj v tom sme boli vzorom, aby sme ukázali, že sme ľudia, robíme chyby, ale potom sa ich snažíme napraviť. Možno to ešte zopakujem v tejto knihe alebo niekedy, ale tiež si vybavujem scénu z filmu Železné srdce, The Fury, kde Brad Pitt hrá silného vodcu vo svojom oddiely v tanku a v jednej chvíli sa uteká skryť, aby to rozdýchal, tú ťažkú dobu, tie ťažké situácie, ale neukazuje ich pred svojimi podriadenými kamarátmi, aby v nich nezlomil nádej. Ten film som videl veľakrát a ešte veľakrát si ho pozriem, lebo to presne vystihuje, že o čom je táto lekcia. Buďte silnejší, máte to v sebe, znášajte problémy a starosti statočne tiež pre druhých, lebo ich to urobí šťastnejšími a to zase urobí šťastnejšími nás. Urobí nás to hrdými na seba, že prispievame k lepšiemu a krajšiemu životu pre svoje okolie.