Keď prídu deti, veľa sa zmení

Toto je jedna z podkapitol z pripravovanej knihy o vzťahoch, rodine a duševnej odolnosti, na ktorej momentálne pracujem.

Príchod detí patrí medzi najkrajšie, ale aj najnáročnejšie obdobia života. Mnohí ľudia si myslia, že najväčším problémom po narodení dieťaťa sú hádky. Podľa mňa je často väčším problémom únava, nevyspatosť a tlak, na ktorý nie sme ako rodičia pripravení.

V tejto kapitole sa zamýšľam nad tým, prečo príchod detí preverí takmer každý vzťah a prečo by sme si v náročných obdobiach mali dávať pozor na unáhlené rozhodnutia.

Budem rád, ak si prečítate môj pohľad.

Podkapitola: Keď prídu deti, veľa sa zmení

Niektorí odborníci považujú za prvú veľkú manželskú krízu príchod prvého dieťaťa. A podľa mňa na tom niečo je. Dieťa neprinesie do vzťahu len radosť, lásku a nový zmysel. Prinesie aj únavu, nevyspatosť, menej času, menej voľnosti a viac situácií, v ktorých sa ukáže, ako veľmi sme pripravení byť rodičmi. 

Raz som na sociálne siete natočil veľmi úspešné video, v ktorom hovorím, že jeden z dôvodov, prečo sa mladí ľudia rozvádzajú, je ten, že nevedia prijať túto zmenu. Už sa nemôžu milovať, kedy chcú, veľakrát sa nevyspia, už si len tak večer nesadnú, nepôjdu do reštaurácie ani na prechádzku. Ani s kamarátmi sa už len tak nedá ísť sadnúť si. Skôr objavia nových známych na pieskovisku a detských ihriskách, kde stretnú väčšinou rodičov, ktorí sa tiež sťažujú, aké je to náročné. 

Celé sa to zmení. Ak človek neprijme fakt, že sa stal rodičom a že to takto jednoducho je, môže to dopadnúť zle. Keď túto zmenu prijme a uvedomí si svoju novú rolu, pochopí, že je to tak správne a že to tak má byť. Áno, už sa nevyspí. Áno, už nemôže robiť čokoľvek a kedykoľvek sa mu zachce. Ak to však prijme, oveľa ľahšie to podľa mňa zvládne.

Kým si to človek nezažije, nikdy úplne nepochopí, o čom je reč. Môžete mu vysvetľovať, že v noci bude dieťa plakať a vy sa nevyspíte nielen jednu noc ako po diskotéke, ale celé mesiace a niektorí aj roky, ale aj tak si to nebude vedieť predstaviť. Niektorí na to naozaj nie sú pripravení. Aj preto, že nie každý máme rovnaké podmienky. 

Veľmi dôležité je napríklad to, akého partnera máme. Niektorí splodia dieťa s nezrelým partnerom, ktorý na rodinu nebol pripravený. Veľa nezrelých ľudí potom zo vzťahu „zdupká“ pri prvých náročnejších chvíľach. Preto je veľmi dôležité už vopred vnímať, s kým sa púšťame do takej vážnej a zodpovednej situácie, ako je starostlivosť o dieťa. Záleží tiež na tom, ako sme finančne zabezpečení a kto nám pomáha. Je rozdiel, či ste na všetko sami a nepomôže vám nikto, alebo ste ako jedna moja známa, ktorej pomáhajú aktívni rodičia aj svokrovci a k tomu má muža, ktorý sa snaží. To je neporovnateľný rozdiel. Podľa toho môže človek úplne inak vnímať rodičovstvo aj výchovu detí.

Nám veľmi pomohli svokrovci. Aj keď bývajú asi hodinu cesty od nás, snažili sme sa tam chodiť veľmi často, keď boli deti malé. Veľmi nám to pomohlo, lebo my sme s manželkou pracovali z domu, svokra navarila, deti mali zmenu a bolo to fajn. 

Tým, že som pracoval z domu, videl som, aké náročné je byť s deťmi stále. To nie je len kočíkovanie a mojkanie. To je veľakrát nekonečný kolotoč: plienky, prebaľovanie, kŕmenie, plač, dávanie pozor, kúpanie a množstvo ďalších úloh. K tomu menej spánku. No je to náročné. 

Ešte náročnejšie je, keď prídu choroby, vysoké teploty v noci, strach o dieťa a stres. Keď ste neskúsený rodič a prídu prvé choroby, môže vás to poriadne vystresovať. A ak vám nemá kto pomôcť, je to ešte ťažšie. Dôležité je aj to, aké dieťa máte. A keď ich máte viac, môže byť všetko ešte náročnejšie. 

Ďalší dôležitý rozdiel je, či je dieťa pokojné, v noci spí, je zdravé, alebo máte dieťa, ktoré neustále niekam lezie, plače a je nespokojné. Ešte náročnejšie to majú rodičia, ktorých dieťa má rôzne zdravotné ťažkosti, autizmus, epilepsiu, špeciálne diéty alebo iné diagnózy. S takými rodičmi veľmi súcitím a mám pred nimi veľký rešpekt. Každý deň totiž čelia výzvam, ktoré si ostatní ľudia často nedokážu ani len predstaviť.

Nechcem sa tváriť, že som zažil všetko a zjedol všetku múdrosť sveta. To vôbec nie. Ale bolesť a ťažké životné skúšky sa nevyhli ani mne. Zažil som obdobia, ktoré ma psychicky aj fyzicky totálne vyčerpali a siahli mi na dno síl. A práve v takých obdobiach som hľadal niečo, čo by mi pomohlo vydržať a nezrútiť sa z toho. Vtedy som objavil napríklad psychológa Jordana Petersona. Niektoré jeho myšlienky mi v ťažkom období pomohli. Môj záver z jeho myšlienok je, že život vie byť ťažký a plný utrpenia, ale človek aj tak musí hľadať odvahu tomu čeliť. Nie naivne si hovoriť, že všetko bude dobré, ale skôr stáť nohami na zemi a aj napriek bolesti sa snažiť niesť svoj kus zodpovednosti. Peterson to nazýva tragický optimizmus.

Naivný optimizmus nám totiž v ťažkých chvíľach nepomôže. Vety typu „všetko sa na dobré obráti“ alebo „mysli pozitívne“ človeka v skutočnej kríze vyčerpávajú ešte viac. Niektorých takéto vety skôr nahnevajú, než povzbudia. Tragický optimizmus robí niečo iné: nezakrýva oči pred krutou realitou. Dovolí nám priznať si, že situácia je zlá, no zároveň v nás prebúdza silu a odvahu ísť ďalej. Pomáha nám nájsť hlbší zmysel a nádej aj uprostred bolesti, čo je oveľa pevnejší základ na prežitie než prázdne frázy.

Pojem „tragický optimizmus“ pôvodne vymyslel slávny rakúsky psychiater Viktor Frankl, ktorý prežil koncentračný tábor, a Jordan Peterson ho vo svojich prednáškach a knihách často cituje a rozvíja. Názory a skúsenosti doktora Viktora Frankla sú mi veľmi blízke. Napísal viacero kníh, ale jeho celosvetovo najznámejšia kniha sa volá Napriek všetkému povedať životu áno. Frankl učil, že človeku môžeme vziať takmer všetko, no nikto mu nemôže vziať slobodu postaviť sa k danej situácii po svojom. Dokázal, že aj v tom najväčšom utrpení sa dá nájsť zmysel. A práve objavenie tohto zmyslu nám dáva silu zvládnuť tie najťažšie životné skúšky. Sila zmyslu sa prejavuje v rôznych podobách. 

Niekomu inému v ťažkých chvíľach môže pomôcť viera. Poznám ľudí, ktorí prežívajú mimoriadne náročné rodičovstvo alebo prechádzajú iným ťažkým životným obdobím, a ak sú pevne veriaci, často to zvládajú s neuveriteľným pokojom a hlavne pokorou. Majú môj hlboký obdiv. Viera – či už v Boha, alebo vo vyšší zmysel nášho úsilia – dokáže človeku nesmierne pomôcť. Najmä vo chvíľach, keď máme pocit, že všetku tú ťarchu sveta už nedokážeme uniesť len vlastnými silami. 

Spomenul som všetky tieto veci práve preto, lebo tieto ťažké obdobia vytvárajú veľakrát veľký tlak aj na vzťah. Keď je človek unavený, nevyspatý, vystrašený, pod finančným tlakom alebo má doma dieťa, ktoré potrebuje oveľa viac starostlivosti, veľmi ľahko začne byť podráždený. Potom sa partneri nehádajú len preto, že by sa prestali mať radi. Často sa hádajú preto, že sú vyčerpaní, preťažení a už nevládzu reagovať pokojne.

V takých chvíľach si môžeme začať myslieť, že máme zlý vzťah alebo nesprávneho partnera. Niekedy to tak naozaj môže byť. Ale niekedy je problém aj v tom, že na vzťah vznikol príliš veľký tlak naraz. Dieťa, málo spánku, práca, peniaze, choroby, strach alebo málo pomoci od druhých. A keď sa toto všetko spojí alebo skombinuje, aj dobrí ľudia sa môžu začať správať horšie, než by chceli. Keď som ja prežíval jedno z najťažších období môjho života, hľadal som dôvody, prečo sa cítim tak, ako sa cítim. Jeno zo zistení bolo, že problémy sa nespočítavajú, ale násobia. Toto zistenie prispelo k pochopeniu, prečo som sa cítil tak zle a prečo som reagoval ako som reagoval a tiež ako som vnínal v danej chvíli druhých a a celkovo aj svoj život. 

Známy švédsky psychiater Andres Hansen vo svojej knihe píše, že sme neboli stvorení preto, aby sme boli šťastní, ale aby sme prežili. To platí podľa mňa aj pre manželstvo – nie je len o tom, aby sme boli v ňom šťastní, ale aby sme vydržali aj náročné obdobia a hlavne vychovali deti.

Preto je dôležité v takom období nehľadať hneď vinníka. Skôr si položiť otázku: čo práve teraz prežívame, čo je skutočný problém? Je to naozaj náš vzťah, alebo sme len obaja vyčerpaní? Potrebujeme sa viac obviňovať, alebo potrebujeme viac pomoci, spánku, oddychu, rozhovoru a pochopenia?

Ak máte práve doma náročné obdobie s deťmi, skúste sa na chvíľu prestať pozerať jeden na druhého ako na nepriateľa. Skúste sa pozrieť na situáciu ako na spoločný tlak, ktorý dolieha na vás oboch. Niekedy nepomôže ďalšia výčitka, ale jednoduchá otázka: čo by nám teraz pomohlo, aby sme to zvládli ako tím?

Táto kapitola je súčasťou pripravovanej knihy o vzťahoch, rodine a vnútornej odolnosti.